Mladý muž stretne starého muža a opýta sa ho: „Pamätáte si ma, pane?“
Starý muž odpovie, že nie.
Potom mu mladík povie, že bol jeho študentom a učiteľ sa pýta: „Ako sa máte? Čo robíte v živote?“
Mladík odpovedá: „No… Stal som sa učiteľom“.
„Á, to je dobré, tak ako ja, že?“ – pýta sa starec.
„No, áno. Vlastne som sa stal učiteľom kvôli vám pane. Vy ste ma inšpirovali“.
Zvedavý starec sa pýta mladého muža, kedy sa rozhodol stať sa učiteľom, a on mu rozpráva nasledujúci príbeh: „Raz prišiel môj spolužiak do školy s novými, úžasnými hodinkami, ktoré som si prial. Tak som ich ukradol a dal si ich do vrecka. Krátko potom si kamarát všimol, že mu chýbajú hodinky a hneď sa sťažoval nášmu učiteľovi, teda vám. Vy, pán učiteľ, ste sa potom obrátili na triedu a povedali ste: ‚Dnes počas vyučovania boli ukradnuté hodinky tomuto študentovi. Kto ich ukradol, tak ich prosím vráťte.‘ Nevrátil som ich, nechcel som ich vrátiť. Vy, pán učiteľ, ste potom zavreli dvere a povedali nám všetkým, aby sme vstali a postavili sa do kruhu. Zamýšľali ste prehľadať vrecká každého z nás, jedného po druhom, kým sa nenájdu hodinky. Navyše ste nám, pán učiteľ povedali, aby sme zavreli oči, pretože chcete nájsť hodinky, keď všetci budú mať zatvorené oči. To sme aj urobili. Chodili ste potom z vrecka do vrecka, od študenta k študentovi a keď ste prehľadávali moje vrecko, našli ste hodinky, vybrali ste ich, ale napriek tomu ste stále prehľadávali ďalšie vrecká a keď ste dokončili hľadanie povedali ste: ‚Otvorte oči, hodinky sa našli.‘ Pán učiteľ, nikdy ste to nikomu nepovedali. Nikdy ste sa o tom nikomu nezmienili. A nikto nikdy nezistil, kto tie hodinky ukradol. Navždy ste zachránili v ten deň moju dôstojnosť. Toto bol najtrápnejší deň môjho života. Ale to bol aj deň, keď som sa rozhodol, že sa nestanem zlodejom, alebo zlým človekom v širokom zmysle slova. Pán učiteľ, vy ste mi nikdy nič na toto nepovedali, ani ste si ma nepostavili bokom, aby ste ma poučili o morálke. Nikdy. Nikdy. Už nikdy. Napriek tomu som dostal jasnú správu a veľmi jasne čítam túto správu. Vďaka vám, pán učiteľ som pochopil, čo má skutočný pedagóg robiť. Pamätáte si to, profesor?
Starý profesor bol dojatý: „Áno, pamätám si tú situáciu s ukradnutými hodinkami, ktoré som hľadal vo vreckách všetkých študentov. No nepamätal som si na teba, pretože v tej chvíli som mal tiež zatvorené oči.“
Toto je pointa príbehu:
Ak potrebujete niekoho ponížiť, aby ste v ňom zobudili túžbu polepšiť sa, nemáte potuchy o učení.
Žite život hodný lásky.
