Obaja sme Liptáci, oboch nás vychovalo známe / dobré/ mikulášske gymnázium… Zdedila som po ňom ešte všetkých skvelých profesorov, dokonca sme mali aj tú istú ruštinárku, obaja sme si vzali svojich spolužiakov, mali sme spoločných vzácnych priateľov, spoločné rodinné letá, obaja sme si vybrali rusistiku ako profesiu i ako poslanie, boli sme spolu na mnohých svetových rusistických kongresoch, on bol častým milým hosťom rusistických podujatí ARSu… Poznala som ho dlhé desaťročia v prácii i súkromí, a tak mám právo povedať: Slovensko stratilo vzácneho dobrého, múdreho a rovného človeka, váženého univerzitného profesora, talentovaného prekladateľa, redaktora, literáta, mysliteľa…
Julo Rybák bol prirodzenou autoritou, bola mu cudzia inštitucionálna okázalosť či faloš v slovách a činoch. Taktný, rozvážny, inteligentný, s mágiou osobnosti – to bol môj, náš priateľ – Julo Rybák, rusista.
Eva Kollárová